Populárna hudba ako priemysel, obchod a hudba...
V hudobnej produkcii najmä dnešnej pop-music je primitivizmus hudobných a vyjadrovacích prostriedkov často esteticky vopred pripraveným postupom hudobníkov, ktorý má napomôcť pri obchodovaní s hudbou hitovej produkcie. Z hudby sa teda stáva tovar, o ktorého úspešnosti predaja nerozhoduje kvalita. Vypočítavosť tvorcov pri manipulácií publika, schopnosť vedieť sa votrieť do ich priazne, smeruje ku komerčnosti huby, pretože sa prispôsobuje požiadavkám trhu a dopytu poslucháča. Keďže hudba je umením a je ním aj tvorba hitov, komerčnosť bráni presadzovaniu originality v jednotlivých hudobných postupoch, v interpretácií, v sounde a emocionalite. Hudba sa začína pohybovať v šablónach, ktoré sú osvedčené.
Keď pripustíme, že európska kultúra je zviazaná
s kresťanstvom a smerovala k vylepšovaniu, zdokonaľovaniu
kompozičných techník v priebehu vývoja, tak je to v rozpore
s jej doterajšou tendenciou a základnou hodnotovou orientáciou.
Ak pieseň napríklad v štýle techno používa jeden
rytmický model, pattern hraný na syntezátoroch, a ten istý model sa
vyskytuje ešte v ďalších sto hitoch, pieseň sa stane jednotvárnou
a uniformnou. Kalkuluje sa tu s poslucháčovou priazňou a nízkym
vkusom. Ak sa na takúto pieseň urobí videoklip, kde sa v obraze využívajú
rôzne formy násilia, či sexuálneho dráždenia, a potom sa tá istá pieseň
dostane napríklad do liturgickej hudby s novým textom, je to prinajmenšom
dehonestujúce.
Dosiahnutý výraz, emócia, afekt v piesni môžu byť
konečným dôsledkom využívania sexuality, násilia, komerčného zamerania,
manipulovanej prezentácie, spôsobu života a názorov hudobníkov.
Zdroj: Gospel
music na Slovensku, Y.Kajanová
Vzťah slova a hudby
“Je na svete veľa vecí, ktoré sa dajú vyjadriť rečou tónov. Hudba je
rúchom citov a nálad, je časťou zvukového sveta založeného na organizácii
zvukov v čase.“ (Roger Kamien)
V priebehu stáročí boli tieto dva druhy umenia zámerne spájané do jedného celku, aby zapôsobili na človeka neustále túžiaceho po kráse a harmónii.
Čo má teda väčšiu silu? Slovo alebo hudba?
Zdá sa, že tento starý spor je dnes definitívne vyriešený. Literát je schopný vyjadriť jemné myšlienkové rozdiely a pochody, pretože pracuje so slovom. Slovo je priamym nositeľom myšlienok, zatiaľ čo hudba je schopná tieto myšlienky navodiť. Hudba má schopnosť hlbokého emocionálneho záberu. Často jeden akord vyjadruje viac, než celé strany románu. Predsa však hudba nemôže nahradiť literatúru, prirodzene, nie je to možné ani naopak.
Obidva druhy umenia – hudba i literatúra – pracujú s rozdielnymi výrazovými prostriedkami, ale aj tak majú niečo spoločné. Najmä poézia sa nemôže vymaniť z nadvlády hudobných kategórií. Rytmika vládne zákonite tak v poézii, ako aj v hudbe, dynamika, ktorá je v hudbe, zvýrazňuje poéziu, poskytuje logický dôraz, melódia sa uplatňuje v reči voľnej i viazanej, pričom dôležitú funkciu majú najmä samohlásky a ich rozmanité zvukové zafarbenie.
Spájanie slova a hudby možno sledovať už v starom Grécku, a to predovšetkým v ľudovej piesni, ktorá sa tešila veľkej obľube. Spievali sa pri rôznych príležitostiach a podľa obsahu ich rozdeľujeme na piesne žalostné, radostné a piesne pracovné – všetky ich môžeme označiť za lyrické. Popri nich sa skladali aj piesne epické, ktoré rozprávali o rôznych hrdinských činoch kmeňa, rodov a ich členov. Tieto piesne už neboli ľudové, boli individuálnymi výtvormi spevákov. Hudba bola pre Grékov a Rimanov v prvom rade prejavom radosti a krásy, a preto ju spájali s účinným básnickým slovom.
Podmanivá a očarujúca moc hudby, tak dobré známa Grékom a Rimanom, sa veľmi hodila na získavanie ľudských sŕdc, a preto sa stala dôležitým prostriedkom i v službách rozmáhajúcej sa kresťanskej cirkvi. Spoločným znakom všetkých foriem kresťanskej liturgie je spev. Východiskom stredovekej európskej hudby sa stal gregoriánsky chorál, súbor liturgických spevov, ktoré nariadil pozbierať pápež Gregor Veľký v 6.storočí.
Slovo a hudba sa rovnako spájajú v duchovných veľkonočných hrách, bohatých na sólový i zborový spev, v ľudovej piesni duchovnej i svetskej aj v ľudových fraškách so spevmi.
RemuS - ,,aj týmto moderným hudobným štýlom sa dá osláviť Boh".
V priebehu stáročí boli tieto dva druhy umenia zámerne spájané do jedného celku, aby zapôsobili na človeka neustále túžiaceho po kráse a harmónii.
Čo má teda väčšiu silu? Slovo alebo hudba?
Zdá sa, že tento starý spor je dnes definitívne vyriešený. Literát je schopný vyjadriť jemné myšlienkové rozdiely a pochody, pretože pracuje so slovom. Slovo je priamym nositeľom myšlienok, zatiaľ čo hudba je schopná tieto myšlienky navodiť. Hudba má schopnosť hlbokého emocionálneho záberu. Často jeden akord vyjadruje viac, než celé strany románu. Predsa však hudba nemôže nahradiť literatúru, prirodzene, nie je to možné ani naopak.
Obidva druhy umenia – hudba i literatúra – pracujú s rozdielnymi výrazovými prostriedkami, ale aj tak majú niečo spoločné. Najmä poézia sa nemôže vymaniť z nadvlády hudobných kategórií. Rytmika vládne zákonite tak v poézii, ako aj v hudbe, dynamika, ktorá je v hudbe, zvýrazňuje poéziu, poskytuje logický dôraz, melódia sa uplatňuje v reči voľnej i viazanej, pričom dôležitú funkciu majú najmä samohlásky a ich rozmanité zvukové zafarbenie.
Spájanie slova a hudby možno sledovať už v starom Grécku, a to predovšetkým v ľudovej piesni, ktorá sa tešila veľkej obľube. Spievali sa pri rôznych príležitostiach a podľa obsahu ich rozdeľujeme na piesne žalostné, radostné a piesne pracovné – všetky ich môžeme označiť za lyrické. Popri nich sa skladali aj piesne epické, ktoré rozprávali o rôznych hrdinských činoch kmeňa, rodov a ich členov. Tieto piesne už neboli ľudové, boli individuálnymi výtvormi spevákov. Hudba bola pre Grékov a Rimanov v prvom rade prejavom radosti a krásy, a preto ju spájali s účinným básnickým slovom.
Podmanivá a očarujúca moc hudby, tak dobré známa Grékom a Rimanom, sa veľmi hodila na získavanie ľudských sŕdc, a preto sa stala dôležitým prostriedkom i v službách rozmáhajúcej sa kresťanskej cirkvi. Spoločným znakom všetkých foriem kresťanskej liturgie je spev. Východiskom stredovekej európskej hudby sa stal gregoriánsky chorál, súbor liturgických spevov, ktoré nariadil pozbierať pápež Gregor Veľký v 6.storočí.
Slovo a hudba sa rovnako spájajú v duchovných veľkonočných hrách, bohatých na sólový i zborový spev, v ľudovej piesni duchovnej i svetskej aj v ľudových fraškách so spevmi.
RemuS - ,,aj týmto moderným hudobným štýlom sa dá osláviť Boh".
Keď som sa prvýkrát stretol s RemuSom, nikdy som ani nepomyslel, že práve tento
človek dokáže zmeniť môj dosť negatívny postoj na hudobný štýl nazývaný hip-hop. No
dnes som mu vďačný, že mi ukázal ten lepší, resp. správny pohľad na samotný
rap. Od vtedy ubehlo už pár rokov a celé sa to nakoniec vykryštalizovalo našou
spoločnou spoluprácou na jeho singli Tak ti ďakujem,Pane. Chcem sa preto
podeliť o jeho názor, životný postoj, ktorým oslovil aj mňa...
Svoju prvú premiéru na pódiu a s ňou predovšetkým uvedenie singla – Tak ti ďakujem, Pane ma úspešne za sebou. Ako ho hodnotí a čo preňho znamená hip-hopový štýl a rap, o tom už rozpráva samotný gospelový rapper – RemuS.
„Je mi jasné, že tento singel nebude rešpektovaný predstaviteľmi súčasnej slovenskej hip-hopovej scény, ba ani hip-hopové publikom to neprijme ako “kvalitný materiál“ (druhý album skupiny H16). Ale to je v poriadku, pretože túto skladbu som nerobil pre túto skupinu (no v určitom zmysle možno aj áno). Chcel som ju pre vlastné potešenie, pre Boha a zopár priateľov, ktorým by sa mohla páčiť. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo.
Je to naša prvá spoločná vec, prvá skúsenosť. Chcel som ukázať, že aj týmto moderným hudobným štýlom sa dá osláviť Boh. Určite nie som prvý, ani posledný, kto sa o to pokúsil rapom (ako na slovenskej, tak na zahraničnej scéne) ...spievajme novú pieseň Pánovi..., Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. Ja Ho chcem chváliť, prosiť a ďakovať Mu rapovou muzikou. Chcel by som robiť ďalej tieto veci, ako som už spomenul: pre Boha, pre seba, pre priateľov, aj keď som vyťažený inými aktivitami a povinnosťami. Možno sa tento štýl ľuďom zapáči, možno niekoho osloví. Tiež by som chcel do toho „tlačiť“ nových mladých gospelových rapperov, v ktorých je dosť talentu, ktorí by možno dokázali viac obohatiť, ale chýba im O2H (čítaj odvaha)“.
Rap je podľa slovníka cudzích slov: „recitovanie v rytme hudby, často prechádzajúce do spevu“, alebo „rytmizovaná recitácia nahradzujúca spev“. „Pre mňa je rap určitý spôsob života. A ako hudba by mal byť vyjadrením pocitov. Škoda len, že niekto sa musí vyjadrovať cez nadávky a vulgarizmy. Osobne si myslím, že takto to robia tí „slabší“. Nie slabší rapperi, nie slabší hudobníci či umelci, skôr ľudia, ktorým niečo chýba... v srdci. A nemyslím, že cez nadávky a vulgarizmy sa dá jednoznačne vyjadriť to, čo cítim. Na prvý pohľad (resp.počutie) možno áno, ale hlbšie určite nie. Slovenčina (a nie len ona) má mnoho slušných výrazov, tak ak si skutočne „umelec“, vieš sa vyjadriť. Veľká škoda, že práve takýto štýl (s vulgárnymi nadávkami) je viac rešpektovaný. Chcú ho počúvať hlavne mladí ľudia, často ovplyvnení médiami, ktoré určujú čo je „in“ ,či už ide o vulgarizmy, homosexualitu, interrupciu... .
Mne sa na rape a hip-hope páči muzika tohto štýlu a rýmovanie do hudby, pričom text ako celok musí mať myšlienku a zmysel“.
Svoju prvú premiéru na pódiu a s ňou predovšetkým uvedenie singla – Tak ti ďakujem, Pane ma úspešne za sebou. Ako ho hodnotí a čo preňho znamená hip-hopový štýl a rap, o tom už rozpráva samotný gospelový rapper – RemuS.
„Je mi jasné, že tento singel nebude rešpektovaný predstaviteľmi súčasnej slovenskej hip-hopovej scény, ba ani hip-hopové publikom to neprijme ako “kvalitný materiál“ (druhý album skupiny H16). Ale to je v poriadku, pretože túto skladbu som nerobil pre túto skupinu (no v určitom zmysle možno aj áno). Chcel som ju pre vlastné potešenie, pre Boha a zopár priateľov, ktorým by sa mohla páčiť. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo.
Je to naša prvá spoločná vec, prvá skúsenosť. Chcel som ukázať, že aj týmto moderným hudobným štýlom sa dá osláviť Boh. Určite nie som prvý, ani posledný, kto sa o to pokúsil rapom (ako na slovenskej, tak na zahraničnej scéne) ...spievajme novú pieseň Pánovi..., Dávid tancoval z celej sily pred Pánom. Ja Ho chcem chváliť, prosiť a ďakovať Mu rapovou muzikou. Chcel by som robiť ďalej tieto veci, ako som už spomenul: pre Boha, pre seba, pre priateľov, aj keď som vyťažený inými aktivitami a povinnosťami. Možno sa tento štýl ľuďom zapáči, možno niekoho osloví. Tiež by som chcel do toho „tlačiť“ nových mladých gospelových rapperov, v ktorých je dosť talentu, ktorí by možno dokázali viac obohatiť, ale chýba im O2H (čítaj odvaha)“.
Rap je podľa slovníka cudzích slov: „recitovanie v rytme hudby, často prechádzajúce do spevu“, alebo „rytmizovaná recitácia nahradzujúca spev“. „Pre mňa je rap určitý spôsob života. A ako hudba by mal byť vyjadrením pocitov. Škoda len, že niekto sa musí vyjadrovať cez nadávky a vulgarizmy. Osobne si myslím, že takto to robia tí „slabší“. Nie slabší rapperi, nie slabší hudobníci či umelci, skôr ľudia, ktorým niečo chýba... v srdci. A nemyslím, že cez nadávky a vulgarizmy sa dá jednoznačne vyjadriť to, čo cítim. Na prvý pohľad (resp.počutie) možno áno, ale hlbšie určite nie. Slovenčina (a nie len ona) má mnoho slušných výrazov, tak ak si skutočne „umelec“, vieš sa vyjadriť. Veľká škoda, že práve takýto štýl (s vulgárnymi nadávkami) je viac rešpektovaný. Chcú ho počúvať hlavne mladí ľudia, často ovplyvnení médiami, ktoré určujú čo je „in“ ,či už ide o vulgarizmy, homosexualitu, interrupciu... .
Mne sa na rape a hip-hope páči muzika tohto štýlu a rýmovanie do hudby, pričom text ako celok musí mať myšlienku a zmysel“.
Klip na YouTube: http://www.youtube.com/watch?v=Pd3jh8A__mM&feature=player_embedded
